Prečo a ako ostriť sekáče elektropneumatických kladív

Naostriť sekáč pred prácou sa určite oplatí. Pritom väčšinou stačí tak málo...

Môžeme mať akokoľvek výkonné elektropneumatické alebo búracie kladivá, ich parametre s tupým nástrojom nikdy dostatočne nevyužijeme. Ostrý sekáč výrazne zvyšuje produktivitu práce a menej namáha stroj. Najrozšírenejšie sú sekáče so stopkou SDS-plus, SDS-max a 30mm alebo 28mm šesťhran.

Je dobré si uvedomiť, že hrot sekáča je extrémne namáhaný. Zaťaženie je o to vyššie, o čo tvrdší je spracovávaný materiál a o čo silnejší stroj máme. Iste ste si všimli, že hrot je pri práci často horúci.

Pri sekaní sa celá energia príklepu z výstupu stroja koncentruje do malej plochy pracovnej časti sekáčov. V podstate sa jedná o bod (pri špicatom sekáči) alebo úsečku (pri plochom, lopatkovom či ďalších typoch sekáčov). Hroty špicatých sekáčov sú preto namáhané viac ako hroty iných typov sekáčov.

Z pohľadu výrobného procesu je teleso sekáča rozdelené do dvoch častí. Výrazne väčšia časť telesa je obvykle spracovaná štandardne, ale hrot sekáča (+ cca 40mm a viac - podľa veľkosti a typu) je spracovaný špeciálne. Aj o tom bude reč v tomto článku.

Obr. 1. Ostrý a veľmi tupý špicatý a plochý sekáč

Ostrenie sekáčov

Mierne opotrebovanú špičku stačí iba naostriť podľa príslušných uhlov a nie je potrebné žiadne tepelné spracovanie. Dokonca aj v prípadoch, kedy je nutné nielen naostriť, ale aj obnoviť tvar špičky sekáča, nie je následné kalenie nevyhnutné - ak toto obnovenie bolo vykonané opatrne a bez príliš veľkého tepla.

Najjednoduchšie je ostriť tie najpoužívanejšie sekáče – špicatý, plochý a lopatkový. Ostatné typy (napr. kanálový, dutý a pod.) majú pomerne zložité uhly a potrebujeme k ich ostreniu aj pomocné prípravky.

Obr. 2. Uhly špicatého a plochého sekáča

Netreba sa toho báť – uhly nemusíme dodržať s absolútnou presnosťou. Pre zjednodušenie sa môžeme držať aj zásady, že uhly lopatkového sekáča sú rovnaké ako uhly plochého sekáča a uhly pri sekáčoch SDS-plus, SDS-max, 28mm alebo 30mm šesťhranom sú rovnaké.

Sekáče ostríme brúsením na bežnej stolovej brúske (otáčky 2.500 – 3.000 ot./min) vybavenej brúsnymi kotúčmi z korundových zŕn. Je výhodné mať takú stolovú brúsku, u ktorej je nastaviteľná podpera obrobku. Presnejšie tak vieme dodržať doporučené uhly.

Pozor na prehriatie. Ostrenie je nutné vykonávať tak, aby nedošlo k zafarbeniu hrotu vplyvom teploty pri brúsení – zhoršila by sa tým jeho tvrdosť. Ideálny by bol prívod vody, čo však bežné stolové brúsky nemajú. Riešením je časté namáčanie špičky sekáča do vody v prestávkach pri brúsení.

Pomáhať si na stavbe uhlovou brúskou s brúsnym kotúčom nie je vhodné. Odchýlka od doporučených uhlov bude príliš veľká a otáčky malej uhlovej brúsky sú násobne vyššie ako stolnej brúsky, preto ľahko za pár sekúnd dôjde k prehriatiu a tým zmene tvrdosti špičky.

Dnes sú k dispozícii aj sekáče z tvrdokovovou pracovnou časťou (TCT – Tungsten Carbide Type). Sú veľmi výkonné, majú však dve nevýhody: ich cena je násobne vyššia a nevieme ich ostriť.

Tepelné spracovanie sekáčov

Výrobný proces sekáčov je založený nielen na kvalitnej surovine, ale aj na dodržaní celého procesu výroby - v princípe sa jedná o kovanie, kalenie a popúšťanie. Tento proces sa týka pracovnej časti sekáča.

V závislosti od použitia sa líši materiál (surovina, z ktorej sú vyrobené) a geometria hrotu.

Keď je sekáč veľmi tupý alebo veľmi poškodený, môžeme si vyskúšať kovanie, kalenie a popúšťanie - a to aj v „amatérskych“ podmienkach. Výsledná kvalita bude záležať najmä od toho, ako sa nám podarí dodržať doporučené teploty.

Obr. 3. Diagram tepelného spracovania sekáčov: 1. Kovanie, 2. Kalenie, 3. Popúšťanie

Okrem času (cca 3 hodiny) sú však nutné aj „vhodné pomôcky“: ohnisko (napríklad z grilovacieho stolíka), drevené uhlie, zápalky, rukavice, kliešte na uchopenie horúceho sekáča, nádoba s olejom a v prípade nutnosti aj „dúchadlo“ (keď je bezvetrie a drevené uhlie nehorí ako by malo). Teplotu nám pomôže kontrolovať farba povrchu sekáča (obr.4), lepšie je však použiť bezkontaktný teplomer s vhodne zvoleným rozsahom.

Obr. 4. Farby teploty povrchu sekáča pri kovaní (1) , kalení (2) a popúšťaní (3)

Kovaním sekáča upravujeme jeho hrot na požadovaný tvar. Pomaly ho zohrejte na teplotu 850 – 1050 °C. To, že sme dosiahli správnu teplotu, zistíme podľa svetlo červenej až žltej farby. Počas kovania vždy prihrievajte sekáč tak, aby ste kovanie vykonávali najmä pri dolnej medznej teplote, pričom farba má byť viac červená ako žltá. Po ukončení kovania nechajte sekáč vychladnúť. Napríklad na suchom drevenom uhlí v prievane.

Kalením sa ovplyvňujú najmä vlastnosti ako tvrdosť, pevnosť a húževnatosť. Nekaľte sekáč ihneď po kovaní, ale po vychladnutí ho zase pomaly zohrejte z nízkej teploty na 800-900°C. Čím pomalší je proces ohrevu, tým lepšiu tvrdosť sekáča docielime. Po docielení tejto teploty ho ochlaďte v oleji. Chladenie vodou je vhodné skôr pre nástroje s malým prierezom – v našom prípade sa môžu zhoršiť výsledné vlastnosti sekáča.

Popúšťanie je rozžeravenie ocele a jej pomalé ochladzovanie. Používa sa hlavne po kalení, aby sa uvoľnili vnútorné napätia v materiáli (preto sa tak aj volá). Popúšťajte sekáč aspoň hodinu pri teplote cca 320°C (farba modrá – svetlo modrá). Potom ho nechajte voľne ochladnúť na normálnu teplotu.

Záver

Pokiaľ nie je tepelné spracovanie vykonané predpísaným spôsobom, môže sa stať, že špička sekáča bude príliš krehká a môže sa odštiepiť alebo prasknúť. Nesprávne tepelné spracovanie môže taktiež znížiť tvrdosť sekáča a spôsobiť rýchle opotrebenie alebo deformáciu špičky.

Určite sa však neoplatí tepelne spracovávať malé sekáče (napr. so stopkou SDS-plus) – náklady sú v porovnaní s cenou sekáčov nerentabilné.

Tak, a hotovo. Teraz už iba namazať stopku sekáča tým správnym lítiovým mazivom a práca pôjde od ruky....

Kľúčové slová: búracie kladivo, elektropneumatické kladivo, sekáče do búracieho kladiva, sekáč sds plus, sekáč sds max

Zdroje:
Interné technické a školiace materiály spoločnosti HERMAN
https://www.sjf.stuba.sk/buxus/docs/docs/edicne/el_publ/Gabrisova__Brusilova_Tepelne_spracovanie_Navody_na_cvicenia_na_CD_1.pdf

Ing. Herman Nagypál

Vyštudoval som vojenskú školu, odbor letecká elektrotechnika. S náradím a nástrojmi som sa naučil pracovať už v detstve s otcom na stavbe rodinného domu. Každý náš nový produkt testujem aj osobne - vlastnými rukami vo svojej dobre vybavenej dielni. Vo voľnom čase sa rád preháňam na motorke po rumunských horských priesmykoch. Okrem toho študujem trendy v odbore a rád si vyskúšam aj konkurenčné produkty. Nad niektorými sa pousmejem, nad niektorými sa čudujem (že sa niekto dal nachytať a kúpil to) a niektoré sú fakt dobré. Skoro ako naše 😊.